Vždy keď sa zamýšľam nad tým, ako by som mohol najlepšie pomôcť a byť prínosným pre človeka ktorý ma vyhľadá, či už potrebuje uvoľniť telo alebo má nejaký pohybový problém, či si chce len oddýchnuť od každodenných povinností, prídem väčšinou k rovnakému záveru. Buď prítomný pri masáži. Venuj tomuto človeku maximum svojej pozornosti a dôveruj regeneračným a samoliečivým schopnostiam jeho tela. Nie som ten kto lieči. Som prostredník ktorý pomocou dotykov a hmatov komunikuje s telom a ukazuje mu – pozri, toto miesto potrebuje pozornosť a pomoc. A pokiaľ je telu venovaná plná, láskavá pozornosť, potom telo vo svojej múdrosti umožní otvoriť svoj liečivý potenciál. Pretože telo miluje pozornosť. Za každú opakovanú opateru sa nám odvďačí.
Vždy sa teším, keď pri masáži cítim ako mi telo pod rukami mäkne a uvoľňuje sa, ako sa mi otvára a príma moje dotyky. Dostávam sa do určitého flow – plynutia, kedy nevnímam čas a dokážem byť len s človekom a jeho telom. Je to vzácny vzťah a ja si ho veľmi vážim a ďakujem za tú možnosť. Myslím, že najväčšia chyba pri masáži je, keď masér „odchádza“ v myšlienkach inde a nie je prítomný s masírovaným človekom. Nevenuje mu tú pozornosť, ktorú človek s dôverou očakáva. Naše telo je veľmi múdre. Ak mu budeme venovať svoju pozornosť, bude nám dobre slúžiť aj v staršom veku.
Snažme sa byť každý deň aspoň na niekoľko minút so svojim telom a počúvať čo nám hovorí. Dá sa to viacerými spôsobmi. Napríklad pomocou dychových techník ktorých je veľmi veľa. Alebo pri masáži, ktorá nás môže nasmerovať bližšie k sebe. Doprajme opateru nášmu telu. Je to to najdôležitejšie, čo sme v živote dostali.